Ako je to dávno, čo moje Vianoce boli skutočne sviatkami mieru a pohody? Je to už veľmi dávno, nechce sa mi ani spomínať. Rok čo rok čakám a tŕpnem, čo urobím teraz.
Vianoce sú ten čas, keď tancujem po šťastí mojich milovaných, tak, ako tancovali bojovníci na víťaznom poli. Oni za to zožali slávu, po smrti mohli hodovať v sieňach predkov, naveky sa radovať v spoločnosti takých, ako sú oni, obsluhovaní valkýrami. Ja zbieram mŕtvoly svojich priateľstiev, ktoré som smrteľne poranil. Pre mňa si príde anjel pomsty, aby hodoval na zvyškoch toho, čo nazývam svojou dušou.
Pre mňa niet kľudu v týchto sviatkoch, možno neviem obdaruvávať. Tlačím si svoj kameň na vrchol hory, aby, keď sa mi vyšmykne, napáchal ešte horšie škody ako naposledy. Tento kameň možno zničil niečo, čo mi prinášalo posledné iskričky nádeje do pohasínajúcej pahreby mojej vôle žiť. Pre mňa už niet Vianoc...
It's raining....
