Trápia ma nehotové myšlienky. Možno to poznáte, temné nutkanie niečo urobiť. Niečo nesmierne dôležité. Skvele to vystihol pán Poe v Jame a kyvadle. Polovica myšlienky, ktorá trýzni mozog až do chvíle, keď sa ukáže v plnej kráse a vtedy vám možno zachráni život...
Skúšal som to nakresliť. Vyšli z toho veľmi pekné veci, ale nepokoj trvá. Pokúsil som to napísať. Nikdy mi to nešlo s väčšou chuťou, ale aj tak to nie je ono. Pustil som si hudbu, tá vyvolala iba ďalšie otázky. Spýtal som sa seba, nastal ešte väčší zmätok. Láska iba bezmocne pokrútila hlavou, kamarát na mňa hľadel s nepochopením. Od učiteľa sa mi dostalo iba pár psychologických kecov. Sny mlčia a ja som bezmocný.
Konečne zisťujem pravý význam toho, čo raz povedal jeden múdry pán. Tam niekde za civilizáciou číha Podvedomie. A chce na svetlo. Trochu sa obávam, čo sa to vlastne v tej príhodnej chvíli objaví...